Carpe Noctem

Les stratených duší

Memoriae sa objavil niekde v lese. Všimol si, že pár metrov od neho stojí zamaskovaná Semper, alebo si aspoň myslel, že je to ona- vyzerala rovnako ako ten bojovník za ktorého sa maskovala. Hlavou jej kývol na pozdrav.  Vyzeralo to, že vlci neočakávali útok zo strany bielych. Hoci on bol neutrálny a ešte k tomu všetkému miešanec napriek tomu, že to dlho tajil. Na stráži bol očividne len jeden vlk, bojovník ktorého poznal z obdobia keď tu vyrastal. Bol len o niečo mladší ako on. Silný, prefíkaný a agresívny, trochu rozumu aj mal, ale opatrnosť a rýchlosť žiadna. Nechápal prečo ho postavili na stráž, ale to bola ich vec. Podišiel k nemu. ,,Zdravím, Aaron" povedal ticho. Keď vlk očividne nereagoval, v mysli si predstavil uspávací šíp. Zhmotnil sa vedľa neho a zabodol sa do už aj tak napoly spiaceho vlka. Takto sa nepreberie ešte niekoľko hodín. Hlavou kývol smerom k Semper aby jej naznačil, že je to bezpečné. Pohľad uprel smerom na juh a uvidel Most. Zašli privysoko, budú musieť ísť nižšie ak sa chcú dostať k Lesu Nix. Čierni chcú očividne prebrodiť rieku a zaútočiť takýmto spôsobom. Hlavu sklonil k slabej pokrývke snehu. Boli v nej stopy Aarona, avšak boli staré minimálne deň, takže mal zrejme dlhšiu službu na hraniciach. Spravil ešte niekoľko krokov popod stromy smerom k rieke a uvidel niečo iné. Stopy patriace veľkej skupine minimálne pätnástich vlkov. Boli staré iba pár hodín. Mali by sme ísť po tých stopách, navrhla jeho patrónka. Dal jej za pravdu a pomaly si obzrel stopy. Boli to čierni, cítil ich pach. Avšak, ak išli popri rieke, majú poriadny náskok. Samozrejme, mohol by sa tam teleportovať, to by bolo omnoho jednoduchšie. Teraz už vedel, kde pravdepodobne sú. Otočil sa smerom k Semper. ,,Už viem, kde približne sú. Nemôžeme k nim doletieť bez toho aby si nás nevšimli a ak by sme ich stopovali, stratili by sme množstvo času. Najlepšie teda bude teleportovať sa neďaleko nich a potom preveriť situáciu," povedal ticho a mierne chladne. Nebol si istý, či ovláda mágiu teleportácie. 

Les stratených duší

,,Neovládam teleportáciu," povie ustarostene. ,,Ale mohla by som sa premeniť dajme tomu na vtáka. Kto by podozrieval vtáka?" povedala s mierne uštipačným tónom v hlase. ,,Dobre teda," nadýchla sa, a privrela oči. Sústredí sa na premenu. Cíti, ako sa jej predné končatiny pomaly menia na krídla, ako sa jej pysk mení v zobák, ako sa zmenšuje a miesto srsti jej pokrýva telo perie. Zatrepoce krídlami a vznesie sa pár centimetrov nad zemou. ,,Fajn, môžeme ísť."

Les stratených duší

,,A ja si akože vyvolám krídla z hliny, však? Vzduch neovládam, premenu tiež nie, takže najlepšie by bolo, keby som sa niekam teleportoval, keďže táto podoba," mávol labou smerom k nej v podobe vtáka, ,,je zrejme pomerne vhodná na sledovanie zo vzduchu." Ja vzduch ovládam, ak si nezabudol, čo je pri tvojej pamäti viac než len možné. A to ju máš dokonca takmer v mene, odfrkla si jeho patrónka. Fajn, lenže ty sa nemôžeš zhmotniť len tak a v takomto stave ju nemôžeš používať, upozornil ju v myšlienkach. Potom sa už odmlčala. ,,Ale možno... možno by som niečo mohol vytvoriť ak by som privolal nejaké kovy zo zeme. A ak by som ich pospájal... alebo, mám lepší nápad," povedal ticho skôr pre seba. Predstavil si jednoduché krídla z nejakého ľahkého kovu. Pripevnili by sa mu k chrbtu a on by mohol lietať voľne ako... ako okrídlený vlk či vták.Cítil, ako mágia okolo neho takmer nepočuteľne bzučí a pracuje. Po dlhých minútach to prestalo. Otvoril oči, no nevidel nič. Avšak, cítil zvláštny pocit ako keby mu niekto niečo pripevnil na chrbát... niečo kovové... a mohol s tým hýbať. Vedel, že sú krehké a dlho nevydržia, no bude to musieť skúsiť. ,,Tak, to by možno šlo. Nevydržia dlho, ale na jeden či dva lety to postačí. Potom sa na ne už nebudem môcť spoliehať," povedal.

Les stratených duší

Vták? To myslíš vážne?, povie pobavene Phantasia, Semperina patrónka. Kto by podozrieval vtáka? Je to dobré maskovanie, ohradí sa. Prekrúti očami a ignoruje správanie jej patrónky. Tento tu je tvoja nová láska? podpichuje ju Phantasia. Semper v návale hnevu zavrčí a automaticky sa zaženie labou, no neuvedomila si, že je v podobe vtáka a jej patrónka nie je zhmotnená. Ha ha ha, veľmi vtipné. Radšej mi povedz, čo robiť, odfrkne vlčica zamaskovaná perím, ktoré je magické, preto je otázne, koľko v tejto podobe vydrží. V mágii je na tom už obstojne, a najmä v premenách je pomerne zdatná. Povedz tomu hraničiarovi, nech ťa zavedie na miesto kde sú čierni a použi na nich napríklad šedú alebo čiernu mágiu, radí patrónka. ,,Myslím si, že už môžeme ísť," navrhne pokojne. 

Les stratených duší

,,Fajn. Viem kde asi sú, najlepšie bude preletieť to cez Crepuscular alebo skôr ponad Crepuscular. Zvyčajne ho nestrážia, pretože je to takmer zbytočné," povedal pokojne. Zľahka zamával kovovými krídlami. Čo takto pomôcť mi s lietaním? Prepáč, ale narozdiel od teba to neovládam prirodzene, povzdychol si v duchu. Hmm, cítim tu iného patróna... asi tej vlčice, lebo ten úbohý truľo by ťažko nejakého mal. Mávaj krídlami a naber výšku, potom môžeš plachtiť, vysvetlila mu. Fajn,ale ak to tak nie je... uvidíš, pohrozil jej ešte a potom silno zamával krídlami. Odrazil sa od zeme a nabral miernu výšku. Nechceš navigovať? opýtal sa Skii. Tomuto sa hovorí vďačnosť, važení. Vieš čo? Nájdi si to sám. Myslím si, že na to máš... trochu,  odvrkla mu. Zľahka plachtil, len občas zamával krídlami. Už raz takto letel, kovové krídla si občas vyrábal alebo ich vyrábal pre iných. A musel ich predsa otestovať, nie?

Les stratených duší - Crepuscular

Zatrepoce krídlami a vznesie sa nad zemou. Rozprestrie ich a vyletí nikoľko metrov nad zemou, a keď dosiahne výšku, akú chcela, už len zľahka plachtí a bystrým okom sleduje územie z vtáčej prespektívy. S premenou na vtáka sa jej totiž zlepšil aj zrak. Je to skvelý pocit lietať, pomyslí si. Agresívne zakrúži nad jazerom Crepuscular. ,,Kam ďalej?" opýta sa Memoriho a premeria si ho od hlavy po päty. Zavetrí slabú pachovú stopu iného vlka. ,,Niekto tu nablízku je, ale nie priamo pri jazere, skôr niekoľko metrov dalej," skonštatuje. Dávajte si pozor, niekto tu naozaj je, varuje Phantasia. Kto? Kde konkrétne? prižmúri oči Semper, a jej perie veje v ostrom vetre. Silnejšie zamáva krídlami, nakoľko je silný vietor. V lese Silva. Samozrejme bojovník od čiernych, ty mamľas. Za kým sem predsa ideme? zahriakne ju patrónka. Za nimi, prirodzene. Len som sa opýtala, zavrčí Semper. ,,Aj Phantasia, moja patrónka mi potvrdila, že nablízku je čierny."

Crepuscular

,,Zrejme v lese. Ak by nás sledoval- nerobíme nič zlého. Nie sú žiadne zákazy ohľadne vzdušného priestoru a čierni nemajú žiadnych letcov ktorí by ho strážili. Vzduch je bezpečnejší ako zem-alebo zvyčajne," poznamenal. Čierny vlk, mágia Zem, v Lese Silva. Zatiaľ nás nesleduje, no má možnosť letu a zrejme ju využije. Keby som bola na vašom mieste, idem do hôr. Pre neskúseného letca sú nebezpečné, ozvala sa Skia. ,,Sleduje nás niekto od čiernych, podľa informácii mojej patrónky Skie je v lese Silva, vraj ovláda mágiu Zeme, nie je to však isté. Navyše, má krídla. Možno by sme mali zamieriť do hôr, tam by bolo pre neho zložitejšie nás prenasledovať. V horách mu navyše jeho mágia nepomôže," dodal po rozhovore so Skiou. Ďakujem, Skia. Očividne vieš byť niekedy aj užitočná... povedal jej. ,,V prípade núdze by sme mohli vyvolať aj patrónov," povedal po chvíli mlčania.

Crepuscular- Pohorie Niveus

V horách by vás nemal sledovať, ale momentálne je veľmi silný vietor a v horách to platí duplom preto si musíte dávať pozor. Pokiaľ sa nechcete napichnúť na skaly tak by som to radšej nerobila, hovorí chladne Phantasia, čo u nej nie je zvykom. Pravda, uzná Semper. ,,Phantasia hovorí, že je momentálne silný vietor a nie je bezpečné ísť na hory," rekapituluje po svojej patrónke vlčica, a cíti, že jej krídla sú stále tažšie a tažšie a ťahajú ju k zemi. Vydáva veľké množstvo energie aby sa udržala na jednom mieste vo vzduchu, a bezmocne, hoci silno trepe krídlami. ,,Kúzlo premeny zrejme pomaly, ale isto vyprcháva," preglgne nervózne. ,,Mali by sme už ísť, aby som tam ešte stihla dojsť v tejto podobe."

Crepuscular-Pohorie Niveus

,,Mali by sme to stihnúť... Skia navyše ovláda mágiu vzduchu, v prípade núdze by som ju mohol vyvolať, ale bolo by to zložité," povedal mierne nervózne a zľahka zamával kovovými krídlami. Jedna z najlepších vecí ktorú vytvorila jeho mágia. Čo si o tom myslíš ty, Skia? Dá sa to? Si naša odborníčka na vzduch, zľahka podpichol svoju patrónku. Celkom obstojné, hoci vás prenasleduje, je poriadne ďaleko za vami, navyše očividne nepozná hory, priam v jej hlase počul úškrn. ,,Je tu jedna jaskyňa, vie o nej málo vlkov, sme skoro nad ňou," skonštatoval. Zľahka mávol krídlami a potom ešte pár minút plachtil kým konečne spoznal dané miesto. ,,Fajn, klesáme!" vyhlásil a strmhlavo sa vrhol nadol. Asi päť metrov nad zemou začal prudko mávať krídlami aby sa spomalil a nakoniec pomerne hladko pristál priamo pred jaskyňou. Skia? Aký je stav? opýtal sa jej. Blíži sa, no myslím, že nestrácate náskok, skonštatovala pomerne spokojne.

Pohorie Niveus-Jaskyňa Glaciem

Ľahko pristane a cíti, ako sa zväčšuje, odpadáva jej perie, jej telo sa mení na vlčie. Je v jej pôvodnej podobe. ,,Mohli by sme ísť do jaskyňe Glaciem a premyslieť, čo ďalej," navrhne, a kráča. Tu som zabila svoju prvú obeť, uškrnie sa kitsune pri spomienke na jej začiatky. V mysli na ňu zagáni. Občas je jej patrónka na nevydržanie. Vojdu do nádhernej jaskyňe. O nič veľmi neprejavujem záujem, ale musím uznať, že toto miesto je nádherné, pomyslí si.